WeleslaW

   Prvého novembra nastal ten čas, keď sa začalo zreteľne približovať obdobie Stridžných dní a teda aj dni, keď naši predkovia vykonávali rôzne obrady. Čo sú to však tie Stridžné dni?

   Povedzme, že Stridžné dni bolo obdobie zimy a temnoty. Áno, ich názov má spojitosť so strigami – bytosťami temna a zla.

  Počas Stridžných dní, ktoré boli pôvodne spojené s fázami mesiaca, no neskôr sa ustálili na dni Kataríny, Ondreja, Barbory, Mikuláša a Lucie, sa dodržiavalo mnoho poverových príkazov a zákazov. Vykonávali sa ochranné obrady, ktoré slúžili najmä na ochranu zdravia ľudí aj hospodárskych zvierat. Častým zvykom bola obradná obchôdzka hospodárstva, pri ktorej sa okolité priestory obsypávali zrnom, ľanovými semiačkami alebo makom.

  Na deň Kataríny-Moreny a Ondreja-Kaščeja sa na križovatkách ciest trúbilo na trombóny či práskalo bičom, aby sa zahnali zlé mocnosti, pretože práve v tieto dni temný pár slávil svoj sviatok. V tieto dni sa cesnakom kreslili na dvere obydlí a stajní ochranné symboly. Cesnak, často spolu s chlebom, sa podával na jedenie statku, ale bol aj súčasťou ľudskej stravy, zvyčajne vo forme cesnakovej polievky.

  Počas Stridžných dní nesmela do obydlia ako prvá návšteva vstúpiť žena, aby nepriniesla nešťastie. Deň Kataríny mal aj žartovný charakter – najmä mládenci a dievčatá si robili žarty, skrývali rôzne predmety alebo náradie. Mládenci sa prezliekali do ženských šiat a parodovali ženy. K uzmiereniu dochádzalo pri stretnutiach počas páračiek a priadok, ktorých čas nastal práve v tomto období. Napriek tomu bolo v Stridžných dňoch pradenie, šitie či páranie zakázané.

  Počas priadok a páračiek sa nielen pracovalo – bol to aj čas zábavy, spevu, tanca a rozprávania strašidelných príbehov. Bol to aj čas na veštby a čary. Láskyplné čary zahŕňali napríklad varenie halušiek, do ktorých sa ukrývali chlapčenské mená, alebo klopanie na chliev, kde počet zaklopaní do zakrochkania veštil počet rokov do vydaja. Dievky niekedy spávali v mužských nohaviciach, čakajúc, ktorý muž ich vo sne navštívi – ten sa mal stať ich ženíchom. Postupov veštenia bolo mnoho – od zapaľovania ľanových klbiek, cez veštenie spod taniera či hrnčeka, až po liatie olova cez uško kľúča.

  A čo deň Martina, ktorý mal prísť na bielom koni a prikryť všetko bielou perinou? Martina možno vnímať ako čarodejnú bytosť – niektorého zo synov boha vetra, ba dokonca i samotného Striboga. Jeho príchod mal ochranný charakter: sneh mal všetko prikryť a chrániť pred čiernou tmou. Približne v čase Martina nastáva novembrový spln, po ktorom skutočne prichádza čierno-čierna tma vrcholiaca novom v čase Ondreja. Po Ondrejovi nasledujú ešte Barbora, Mikuláš a Lucia – o tých však až nabudúce.

  Želám vám pevné zdravie a nech temnota neprenikne do vášho života!

Viac sa dočítate v knihe vhodnej pod vianočný stromček.

KRUHY STARÝCH SLOVNOV