Tak hádam takto. V prvom rade si treba uvedomiť, že človek je vedomá bytosť (teda aspoň väčšinou) a k sebe-samému patrí aj uvedomenie si svojho okolia, a to tak v užšom, tak aj širšom zmysle. Na tom sa hádam zhodneme. Z tohto uvedomenia vyplýva na jednej strane hmatateľné poznanie a nehmatateľná viera. A už tu máme začiatok. VIERA. Je to trochu široké zameranie, ale skúsme to rýchlo zúžiť, aby sme sa dostali k zapáleniu sviečky. Na základe našej osobnej viery si zapáľme sviečku, kedy chceme, a môžeme mať pre to vlastný dôvod, vlastný obrad, vlastné rozjímanie, ale aj to bude celkom iste odrážať naše vnímanie nášho okolia a teda bude vychádzať z povedzme VIERY nášho okolia, VIERY našich blízkych a v neposlednom rade aj VIERY našich predkov. No a tu sa môžeme potknúť o kameň úrazu. Tým je otázka, kto sú moji predkovia, a ako hlboko chcem kopať, aby som ten kameň vykopal.
Niekto povie, že je Slovák, kresťan, alebo síce jeho viera vychádza z prírodného náboženstva, ale je Slovan a k jeho viera nemá nič spoločné s nejakým keltským Haloweenom, Samhainom, a dokonca s Haloweenom v tej podobe, ako ho vnímame dnes. Najdôležitejšie však je, či sa chceme pýtať PREČO? Ak získame poznanie, potom bude na nás, či to prijmeme, alebo nie.
Po celom svete nezávisle od seba, a to nie len čo sa týka miesta, ale aj času, ľudia VERILI, že v tomto období štyridsať dní medzi jesennou rovnodenosťou a prichádzajúcim zimným slnovratom, je čas vhodný na uctenie si svojich PREDKOV. Prečo?
Ak sa pozrieme okolo seba, v tento čas väčšina úrody je pod strechou, pripravujeme sa na temné, studené časy. Ľudia od pradávna verili, že za všetko, čo získali, môžu vďačiť bohom (prípadne niektorému konkrétnemu bohu), ale taktiež svojím predkom. Veď keby ich nebolo, ani my by sme tu neboli. No a čo má zapaľovanie sviečok na hroboch alebo aj halloweenských tekvicíach s predkami a vďačnosťou spoločné?
Odpoveďou je znovu VIERA. Viera v to, že v tento čas sa otvárajú brány medzi svetmi. Medzi živými a mŕtvymi. Viera, že je to čas, kedy je ľahšie ako inokedy stretnúť a to stretnutie môže každý z nás vnímať úplne rôzne, svojich predkov a prejaviť im svoju vďaku a úctu.
Nech sa ten sviatok volá: Dušičky, Dźady, Shamhain, El día de los muertos - Deň mŕtvych, jedným z takých prejavov môže byť zapálenie sviečky na hrobe predka. Očistenie hrobov predkov, ich vyzdobenie kvetmi ale aj zapálenie sviečky v tekvici pred dverami. Prečo tekvicou pred dverami? Povieme si to po sviatkoch.
Želám vám, nech svetlo sviec svieti vašim predkom na ceste k vám, a nech to svetlo vám žiari vo vašom srdci na ceste vaším životom a je úplne jedno či v predvečer sviatku nech ho voláte Vilija alebo Haloween sa stíšite a budete rozjímať alebo sa budete baviť hoci aj po "americky".
