WELESLAW
…a či VelesSlav, teda ten, kto oslavuje boha VELESA. Áno, VELES je mojím skutočne spriazneným božstvom, no pravdupovediac si uctievam väčšinu slovanských božstiev a čarodejných bytostí. V úcte mám aj božstvá iných náboženstiev či duchovných ciest, veď
KAŽDÁ DUCHOVNÁ CESTA JE SPRÁVNA, AK MÁ SRDCE.
Na svoju duchovnú cestu som vykročil už ako malý chlapec. Začalo sa to kresťanstvom, keď mi v časoch socializmu spolužiak potajomky nosieval knihy kresťanskej náuky. Časom som však pocítil, že to nie je moja cesta, a tak som začal hľadať odpovede v knihách filozofov a duchovných učiteľov. Začal som meditovať, cvičiť jogu, venovať sa Silvovej metóde či Reiki. Dokonca som mal v pivnici bytového domu aj vlastnú duchovnú skupinu.
Nemôžem nespomenúť ani karate a ďalšie bojové umenia, ktoré taktiež formovali moju duchovnú cestu.
Na vysokej škole som sa začal venovať aj zen-budhizmu. Mojím najbližším duchovným smerom sa však napokon stal šamanizmus. V tých časoch som dokonca dostal prezývku Šaman. Šamanská cesta mi bola veľmi blízka a práve na nej som začal stretávať rôzne duchovné bytosti.
Počas môjho pobytu vo Veľkej Británii som sa na letný slnovrat v roku 2002 v Stonehenge zoznámil s jedným mužom – druidom. Až o niekoľko rokov neskôr som zistil, že Jon bol v tom čase hlavným druidom. Počas nášho spoločného rozhovoru a rozjímania som sa ho opýtal, či aj ja môžem kráčať po ceste keltského duchovna a či by ma mohol zasvätiť za druida. Položil mi ruku na čelo a povedal:
„TVOJI BOHOVIA NIE SÚ KELTSKÍ. HĽADAJ VO SVOJICH KOREŇOCH.“
V tej chvíli som pochopil, že bytosti a bohovia, ktorých stretávam na svojej ceste, sú slovanskí. A práve tam som prijal meno WELESLAW. Možno preto, že sa to udialo počas slnovratu v Stonehenge, píšem ho s dvojitým W.
Po návrate na Slovensko som sa začal stretávať s ľuďmi, ktorí už kráčali po ceste slovanského duchovna. O niečo neskôr som sa podieľal na založení slovanskej duchovnej občiny SVÄTOHÁJ, v ktorej sme sa začali venovať vzývaniu slovanských božstiev, vykonávaniu starých slovanských obradov a obnove RODNEJ VIERY starých Slovanov.
Časom som sa pustil aj do písania kníh o bohoch, obradoch, rituáloch a bytostiach Slovanov, ale aj slovanských príbehov a rozprávok. Nakoniec vznikla aj táto moja internetová stránka, prostredníctvom ktorej sa môžem podeliť o svoju cestu.
Vitajte!
Zamerané na DUCHOVNO predkresťanské, duchovno STARÝCH SLOVANOV,
ich teda našich BOHOV, VEDOMECTVO, ROZJÍMANIE, čarodejné OBRADY a RITUÁLY
ako aj RODNÚ a prírodnú kultúru a život.
Ani som sa nenazadal a zrazu sa to konečne podarilo. Áno, chvíľu to trvalo, kým Gabriela a Zuzana z Global Slovakie potvrdili, že prídu na návštevu. Pravdaže neprišli sami. Ešte len nedávno (dva dni pred návštevou), som začal rozjímať nad možnosťou, usporadúvať rozpravy a semináre s témou Starých Slovanov a ich duchovna u mňa na dvore a pozrime ho, je to tu.
Privítanie bolo samozrejme chlebom a soľou, no pridal som k tomu aj jablká skryté vo fľaši. Keďže slniečko riadne pripekalo a nedalo sa sedieť na terase presunuli sme sa do tieňa sypanca.
Gabriela a Zuzana priviedla na moju prvú rozpravu na dvore rodinu pochádzajúcu z Pittsburgu, s koreňmi niekde od Prešova. Zvyčajne tému výkladu poznám aj týždeň dopredu, tentokrát tomu tak síce nebolo, ale záujem bol dozvedieť sa tak v skratke o tom ako to vlastne vnímali naši slovanský predkresťanský predkovia prípadne akých mali bohov.
Začali sme skutočne na začiatku a to pri zlatom vajci boha RODa, nasledoval veľký tresk, zrod lásky bohyne LADY, prvého slova a cez SVAROGA, PERÚNA, VELESA a MOKOŠ (boli spomenuté aj ďalšie Slovanské božstvá) sme sa dostali k polovičke rozpravy. Po drobnom občerstvení sme pokračovali stvorením človeka, jeho tela, duše a vedomia čoby, životnej iskre a pokračovali sme v rozprave .... Ale veď ak chcete prídite, rád to aj vám rozpoviem.
Samozrejme človek nie je živý iba slovom a rozjímaním a tak sa po rozprave podával sa kotlíkový guľáš na ohnisku uvarený. Verte či nie, tajne sa šušká, že moja milovaná žena Ivanka, varí jeden z najlepších guľášov a málo kto odolá si nedať dupľu.
Mal som v pláne ešte spraviť rozjímanie, no zrazu tu bol čas sa rozlúčiť a ja som nestihol ani rozdať upomienkove vecičky. Ale i tak verím, že návšteve sa u mňa páčilo, aj z rozpravy si niečo odniesli a všetci sú spokojný.
