WeleslaW

V čase Džadov sme si uctili našich predkov zapálením sviec na ich vyzdobených hroboch a prizvali sme ich k nášmu slávnostnému jedlu. Vďaka Mokošinmu kruhu sme nedávno vykonali aj zádušnicový obrad pri Raslavkameňi. Nebolo nás síce veľa, ale obrad bol vykonaný. Prečo vlastne?

Nastáva doba temna. Naši predkovia toto obdobie nazývali stridžným časom a trvalo od Džadov, či Zádušníc, až do Kračúna, čiže Vianoc. Verilo sa, že hranica medzi svetom živých (Jav) a svetom podsvetia (Nav) je tenká, čo umožňuje mŕtvym predkom, ale aj rôznym iným bytostiam či strigám a bosorákom, ľahší prístup medzi ľudí. Preto naši predkovia vykonávali rôzne obrady. Jedným z nich, a vlastne tým prvým, bol obrad spojenia sa s predkami, poďakovanie im za doterajšiu priazeň, žiadosť o pomoc a ochranu v nadchádzajúcich dňoch a, v podstate, poďakovanie za samotnú existenciu. V rámci tohto obradu sa vzývali božstvá Mokoš a Veles.

Náš obrad bol jednoduchý. K Raslavkameni, posvätnému oltáru, sme položili naše obetiny. Po duchovnom očistení miesta a účastníkov obradu sme rozjímali nad tým, čo sme v uplynulom období zažili a čo nás čaká. Predtým, než sme začali opekať a hostiť sa, prizvali sme predkov, aby s nami hodovali pri posvätnom ohni.

Takýto obrad, aký sme vykonali, zvykol nahrádzať návštevu hrobov predkov, ak to nebolo možné. Mal tiež zabezpečiť prepojenie s nimi.

Viac o sviatkoch sa dozviete v knihe:  KRUHY STARÝCH SLOVNOV