Verte či nie bol to práve sviatok Valentína, ktorý mi pripomenul,  že už je čas. Ono je to vlastne taký medzičas. V tomto období naši predkresťanskí predkovia slávili Velesov deň a po ňom ešte jeden sviatok Svaroga, ktorí kresťania poznajú ako "Popolcová streda."

Nové Slnko – v podobe božiča Koliadu  sme už privítali počas zimného slnovratu. Starý rok skončil, začal  sa  nový a prišli  ho posvätiť naši traja králi Svarog, Perún i Veles a tak sa začalo obdobie, ktoré  naši predkovia nazývali „Mjasopust“ alebo tiež aj „Maselnice“  či „Fašiangy“. Začíname vnímať predlžujúci sa deň kedy zima sa stretá s letom a je tu sviatok volaný „Sretenie“ známy  pod názvom „Hromnice“.

 Nové Slnko v podobe božiča Koliady rastie a mocneje. Popravde je celkom viditeľné, že sa rozvidnieva skôr, a neskôr sa stmieva. O tom hovorí aj staré porekadlo: NA TRI KRÁLE O KROK ĎALEJ!

Nech zrod nového Slnka rozpáli Váš plameň, ktorý bude jasne žiariť a hriať na Vašej ceste.

Tak hádam takto. V prvom rade si treba uvedomiť, že človek je vedomá bytosť (teda aspoň väčšinou) a k sebe-samému patrí aj uvedomenie si svojho okolia, a to tak v užšom, tak aj širšom zmysle. Na tom sa hádam zhodneme. Z tohto uvedomenia vyplýva na jednej strane hmatateľné poznanie a nehmatateľná viera. A už tu máme začiatok. VIERA.