Počas dňa ak slniečko zasvieti vie byť celkom teplo, no len čo Dažbogov kotúč sa schová za obzor vie byť vonku celkom chladno.
Za starých čias staré babky sedávali na priedomí a vychutnávali si posledné lúče slnka. Toto obdobie sa zvyklo nazývať BABIE LETO.
Popravde však táto časť roka dostala svoje pomenovanie ani nie tak kvôli babkám na priedomí ale preto, že to bolo obdobie zavätené ROŽANICIAM.
Rožanice poznáme ako sudičky, ktoré spriadajú vlákna osudu. Práve v tomto čase vzduchom poletujú chumáčiky vlákien ktoré boli považované za zhmotnené vlákna osudu.
Rožanicami boli najmä bohyňa Mokoš, Serča, Neserča, ale patria medzine aj bohyne ako Lada, Podaga, Vesna, Oseň, Živa ba aj Morena.
Tri sudičky sa objavujú nielen v slovanskej kultúre, ale i u severských národov ako Norny, ktoré sa volali Urd, Verdandi a Skuld. U Rimanov to boli Parky a mali mená Nona, Decuma a Morta. Gréci ich poznali ako tri Moiri – Kloto, Lachesis, Atropos.
Slovanské Rožanice, nazývaná tiež Rodajnicami, Sudicami či Sudičkami, podobne ako bohyne osudu iných národov, boli zvyčajne zobrazované ako prekrásne devy, ale často aj ako stareny odeté do bielych rúch ozdobených šperkmi, no vždy s vretenom či kolovratom. Verilo sa, že tieto ženské bohyne pradú nitky osudu. Prvá z nich nite pradie, druhá meria a tretia ich strihá.
Aby si naši predkovia Rožanice uctili, staval sa im obetný stôl zvaný trapéza. Trapéza prikrytá novým obrusom sa pripravovala aj pri narodení dieťaťa. Na takto sviatočne prestretý stôl sa kládol posvätený chlieb, soľ, vajíčko, med, rôzne dobroty a ovocie. Nechýbal ani džbán s pramenistou vodou, kvasom. Víno či medovina mohli tiež vylepšiť sudbu Rožaníc.
Ich posvätný deň bol ustanovený na deviaty deň pred jesennou rovnodennosťou.
V tento deň sa zvyklo ďakovať Rožaniciam i samotnému Rodu za úrodu ale i za zrod samotného Všehomíra a stvorenie človeka. Najčastejšie sa na oltár v svätoháji prinášali obetiny a boli to prvé kusy úrody či prvé kusy z tohoročného statku.
viac
KRUHY STARÝCH SLOVNOV
