Funkcia: praboh zrodený z posvätnej kravy Zemun, syn Roda, je bohom dobytka a úrody, ako aj múdrosti a umenia, bohatstva, vlastníctva, šikovnosti, obchodu, čarov a veštenia, sprievodca duší v Nave kde je ustanovený za vládcu a kráľa.
Zobrazenie: Jednou z podôb je podoba starého sivovlasého muža v bielom rúchu s pastierskou palicou, ako kráľ má občas na hlave zlatú kráľovskú korunu, tú však radšej nahrádza koženým páskom okolo hlavy a práve takto sa Veles zjavuje najmä ako učiteľ. Druhou podobou je bojovná podoba mladého rohatého bojovníka odetého do kože. Vtedy má v rukách najčastejšie kópiu čoby ochránca a strážca
Vtelenia a potomci: Vodan, Usud, Podaga, Svetogor, Kovlad, Živa a Morena, Perplut, Polevik a Kurent
Symboly: medveď, býk, pluh, pastierska palica, studňa, stom orech, deň zasvätený Velesovi je streda.
Obetiny: chleb, kaša, zrno, mak, ovos, vajícia, med, orechy, vlna, koža a kožušina, plátno, hrnce, ale aj peniazeí, víno, pivo, mlieko, ovocie a kvety.
Sviatky: Velesove sviatky sa začínali v období prvého splnu po hromniciach (1. február) a trvali šesť dní. Druhý Velesov sviatok sa slávil v čase splnu po letnom slnovrate (21. jún).
Poznámka: Jeho ženou sa stala bohyňa Zeme Mokoš. Pôvodne bol Veles vládcom vôd na zemy, no túto vládu predal svojmu synovi Vodanovi, jemu bola mu zverená vláda nad svetom Nav. Počas jeho sviatkov žreci chodili v zvieracích maskách a obrátených kožuchoch a vchádzali do stajní, dvorova chlievov žehnajúci zdraviu domácich zvierat, to sa zachovalo aj v kresťanských časoch kde sa tento obrad vykonával v transformovanej podobe v čse Tturíc. Počas zimného slnovratného sviatku sa na Velesovu počesťpod sviatočný stôl vnášal pluh.
viac sa dočítate
BOHOVIA STARÝCH SLOVANOV
