Jáj trochu sa ochladilo, ale predsa len cítiť, že JAR je tu. Dokonca v pondelok aj bociany prileteli. Ale nečudo, veď dnes je deň jarnej rovnodennosti a to znamená, že VESNA nad krajinou rozprestrela svoje zelené krídla a MORENE sa radno poberať.
Do jarnej rovnodennosti môžeme hovoriť o období, kedy obrady boli zväčša zasvätené bohu SVAROGOVI a LADE, ale toto obdobie - čas Komodíc je naplnený už nielen očakávaním, ale skutočným vnímaním zmeny. Už niekoľko dní pred jarnou rovnodennosťou sa slávil obrad Strinenia - obrad vítania vtákov. Hlinené vtáčie sošky sa potierali medom a posypávali zrnom a vystavovali sa na dvore pred stajňou či v sade. V rámci tohto obradu sa vyhadzovalo do vzduchu pečivo či obilie s pokrikom: „Vtáci prilietajú, Vesna čochvíľa príde“.
Po tomto obrade sa mohlo začať s jarným upratovaním, kde sa neodstraňovala len špina, ale spolu s prachom sa vymetalo všetko zlo, ktoré sa v rodine nazhromaždilo počas zimy a celého roka. Po dôkladnom uprataní, vypraní, sa obydlia zvykli ešte aj vydymovať.
V deň príchodu VESNY teda v deň jarnej rovnodennosti sa na stôl sa rozprestrel biely obrus a dom sa vyzdobil vŕbovými vetvičkami – bahniatkami, ale aj vetvičkami brezy a liesky pokrytými pukmi. Takéto vetvičky sa v tento deň zapichovali aj na okraje polí či záhrad a slúžili ako ochrana a posvätenie budúcej úrody. Počas tohto dňa sa jedávali prevažne zelené jedlá ako praženica so žihľavou, špenát. V tento deň sa mútilo aj obradné maslo, ktoré malo čarodejné a liečivé vlastnosti. Vyvrcholením tohto dňa bolo začatie maľovania kraslíc a hlavne príprava slamenej bábky – MORENY, ktorá potom čakala na peci až do smrtnej nedele sviatkom pôvodne volaným Provoda.
Provoda - Smrtná nedeľa a obrad s lúčenia sa s MORENOU zazvyčaj nasledovala po nove nasledujúcom po jarnej rovnodennosti (tohto roku takýto nov nemáme a nasleduje rovno spln). Týmto splnom po jarnej rovnodennosti sa riadilo a vypočítavalo mnoho sviatkov mesačného kruhu a tento deň splnu bol zasvätený bohyni CHORS a po ňom toto posvätné obdobie oslavy príchodu jari vrcholilo Velikdňom, sviatkom úzko spojeným s prabohom Rodom, pôvodcom všetkého. Jeho symbolom, ako aj symbolom celého tohto obdobia, je vajíčko, ktoré symbolizuje aj znovuzrodenie a nový život.
V podobe maľovaných kraslíc u východných Slovanov volaných aj ako pisanky. Kraslice nachádzame ako neoddeliteľnú súčasť sviatkov jari. Ďalšími symbolmi, s ktorými sa v tomto období môžeme stretnúť, sú vŕbové či brezové vetvičky, ktorými sa zvykli v tomto období ozdobovať príbytky. V neposlednej rade medzi symboliku tohto jarného obdobia patria jahňatá a tiež práve vyliahnuté kurčiatka ako symboly zrodu, či ako symbol plodnosti to bol aj zajac.
No kým nastane ten Velikdeň (Veľká noc po kresťansky) je treba vyprevadiť MORENU do Navu. Funkcia ani priebeh obradu sa ani storočiami nezmenil. Sprievod odnesie figurínu MORENY za dedinu k potoku a tam ju rituálne ju zapálili či hodí do vody. Predtým sa v svätoháji vykonával aj čarodejný rituál s vajíčkom. Tento rituál spočíval v tom, že žrec obgúľal postavu vajíčkom, čím sa do vajíčka mali prestúpiť choroby, slabosti, zlé myšlienky či urieknutia. Toto vajíčko si každý niesol zo svätohája či iného obradného miesta na miesto, kde bola Morena upálená a utopená. Keď bola bohyňa obradne vhodená do potoka či zapálená, boli tieto vajíčka hádzané za ňou alebo aj do figuríny, aby zlo prestúpené do vajíčka si vzala Morena so sebou do podsvetia.
Ja Vám želám aby príchod VESNY priniesol novú silu do vášho života a aby MORENA pri svojom odchode so sebou odniesla všetky vaše bôle, neduhy a choroby.
