Nové Slnko – v podobe božiča Koliadu  sme už privítali počas zimného slnovratu. Starý rok skončil, začal  sa  nový a prišli  ho posvätiť naši traja králi Svarog, Perún i Veles a tak sa začalo obdobie, ktoré  naši predkovia nazývali „Mjasopust“ alebo tiež aj „Maselnice“  či „Fašiangy“.

      Začíname vnímať predlžujúci sa deň kedy zima sa stretá s letom a je tu sviatok volaný „Sretenie“ známy  pod názvom „Hromnice“.

      Fašiangy teda začínajú sviatkom Troch kráľov, Hromnicami vrcholia a ukončuje ich "Velesov deň" a "Popolcová streda".  V tomto období je každému zrejmé, že obdobie zimy a chladu vrcholí a blíži sa ku svojmu koncu. Naším predkom sa  však v tomto čase končili aj  vypestované zásoby jedla a tak v tomto období nastáva čas pre zabíjačky.

      Vďaka oslobodeniu zimou od hospodárskych prác a dostatku mäsitého jedla, je to čas hier, zábav a veselíc ako aj  svadieb.

      Je to čas, kedy zo snúbencov sa stávajú manželia, no nielen to. Počas Fašiangov z chlapcov stávali mládenci a z mládencov muži, z dievčat devy, z diev ženy. Rovnako aj medzi remeselníkmi dochádzalo k obradnému postupu, kedy  učni sa stávali tovarišmi, tovariši majstrami. Typickými pre toto  obdobie sú aj obchôdzky či sprievody v maskách.

            So sviatkom Hromníc sa nám spája mnoho porekadiel ktoré odzrkadľujú skúsenosti našich predkov, bohužiaľ kvôli nášmu správaniu sa svet  silno zmenil a mnohé z nich strácajú svoj význam a strácajú svoj veštecký význam:

      Ak je na Hromnice mráz, bude ich ešte päťdesiat ráz; Keď Na Hromnice chumelice, nebýva už zimy více; Prešli Hromnice, koniec sanice; Ak sa vtáčik na Hromnice z koľaje napije, tak v marci zmrzne; Keď je na Hromnice pekne, medveď sa obráti na druhú stranu; Ak na Hromnice napadne čo i len toľko snehu, čo na čiernej krave zbadáš, bude úrodný rok; Ak svieti slnko na Hromnice, nebude hojnosti žita ni pšenice; Ak viseli zo striech dlhé ľadové cencúle, znamenalo to, že narastú dlhé konope;

      No čo platiť neprestalo je: Na Hromnice o hodinu více!

      Okrem porekadiel sa do dnešných dní dochovalo aj pomerne veľa zvykov. Jedným z najznámejších je posväcovanie sviec – hromničiek. O tomto zvyku svätenia či zapaľovania sviečok vieme s určitosťou povedať, že je predkresťanského pôvodu Veď v tomto  období rovnako ako v starom Ríme, počas Luperkálií, sa vykonávali obrady spojené so svätením a zapaľovaním sviec.

      Takéto posvätené sviečky – hromničky –  sa využívali v čarodejných obradoch počas celého roka, a to hlavne v obradoch ochrany. Napríklad v čase búrky jej zapálenie slúžilo ako ochrana obydlia či úrody pred zásahom blesku. Hromničky sa zapaľovali aj pri umierajúcich, aby ľahšie našli cestu k predkom. Pri mŕtvych hromnička horela ako ochrana pred démonmi a zlými duchmi.

      K Hromniciam sa viažu aj ďalšie obyčaje vychádzajúce z agrárnych obradov, ktoré mali zabezpečiť dobrú nasledujúcu úrodu. Gazdiné okrem mäsitých pokrmov varili dlhé rezance  či šúľance s makom alebo s orechmi, čo malo zabezpečiť dlhé mocné rastliny, najmä rastliny ľanu či konope. To gazdinej mohla zaručiť aj sánkovačka či kĺzanie sa po ľade.

      Hromnice boli zasvätené najznámejšiemu slovanskému božstvu Perúnovi. Traduje sa, že v tento deň Perún, ktorému bola zverená vláda nad naším svetom, otvára brány Irije. Otvorenie brány mesta bohov zvyčajne sprevádza zahrmením počas prvej jarnej búrky.

      V dnešných časoch sa začiatkom februára ešte neblýska a nehrmí. Jedným zo  zvykov ktorý to mal nahradiť je aj obrad plieskania bičom. Biče sa na Hromnice natierali odvarom z údeného mäsa či lojom, čím získavali čarovnú moc. Hromničným plieskaním, ako aj  plieskaním počas roka, tučnota pršala na pôdu i statok, čím ich požehnávala.

       S Perúnovými sviatkami sa spája aj obradná lukostreľba, počas ktorej  sa vykonávala obeta Perúnových striel, vystrelených do posvätného duba. Strelec obradne vložil do strely svoje prianie a poslal ho zásahom posvätného stromu priamo k Perúnovi.

        Podobným obradom je aj obrad zatĺkania klincov. Pri rozjímaní do klinca vložíme svoje prianie či prosbu a potom tento klinček zatlčieme do posvätného stromu.

        Či už budete zatĺkať klince, strieľať z luku, plieskať bičom alebo len jesť rezance s makom, či sa vám predsa len podarí niekde pošmýkať, večer zapáľte sviečku aby vytúžená jar čoskoro prišla.